Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

21. 1. 2018

Tradičná latinská omša

Musíme uznať, že vojna vyhlásená voči posvätnému jazyku je majstrovským dielom Protestantizmu. Jeho víťazstvo je tak blízko, ako nikdy predtým. A tak liturgia, ako znásilnená panna, vystavená znevažujúcim pohľadom, od tohoto momentu stráca mnoho zo svojho posvätného charakteru a ľudia čoskoro zistia, že im nestojí za to, aby sa zriekali svojej práce a radostí kvôli tomu, aby išli a počúvali niečo, čo zneje rovnakým spôsobom, ako rozhovory na trhovisku… -- Dom Prosper Gueranger, Liturgical Institutions, 1840

"Pre protestantov je teraz teologicky možné používať rovnakú omšu ako majú katolíci" -- Max Thurian, protestantský theológ, o Novej omši, 1969

“V tomto kritickom okamihu, viac ako tisícročný tradičný rímsky rítus, bol zničený.” -- Msgr. Gamber, považovaný za najväčšieho liturgistu 20. storočia.

“Nech tí, ktorí ako ja poznali a spievali latinsko-gregoriánsku veľkú omšu, nech si na ňu spomenú. A nech ju porovnajú s omšou, ktorú máme teraz. Nielen slová, melodie a niektoré gestá sú iné. Pravdu povediac celá liturgia omše je iná. To si žiada bez nejasnosti povedať: rímsky rítus ako sme ho poznali, viac neexistuje. ” -- Fr. Joseph Gelineau

-------------------------------

Video k článku

Ak latinskí katolíci dnes chcú ísť na omšu, majú 5 možností:

1. Ísť na Novus Ordo omšu v národnom jazyku vydanú pápežom Pavlom VI. v roku 1970. Táto omša je dnes slúžená vo väčšine farností.

2. Ísť na Novus Ordo omšu z roku 1970 slúženú v latinskom jazyku (poznámka: toto nie je omša, ktorá sa slúžila pred 2VK).

3. Ísť na ne-latinský obrad katolíckej cirkvi (byzantský, grécky, maronitský, atď).

4. Ísť na zriedakvú omšu slúženú niektorými rehoľnými rádmi, ktoré majú svoj vlastný rítus, napríklad, Dominikánsky rítus, Karmelitánsky rítus (“Rítus Svätého hrobu”), atď.

5. Ísť na Tradičnú latinskú omšu (TLO), ktorú navštevovali milióny Rímskych katolíkov po celé stáročia. TLO je omša, ktorou sa môže označovať Omša pápeža sv. Petra, Omša pápeža sv. Gregora Veľkého, Omša pápeža sv. Pia V., “Tridentská” omša, Piusovský rítus, “Vetus Ordo”, a v súčasnosti aj “Mimoriadna forma” (“MF”).


Napriek mnohým domnienkam a želaniam rôznych progresívnych typov, TLO nezanikla; stále sa slúži u rôznych kňazských bratstiev, ako sú Kňazské bratstvo Sv. Pia X. (ktoré funguje mimo bežných diecéznych štruktúr), Kňazské bratstvo Sv. Petra, Inštitút Krista Kráľa, atď. a od roku 1988 na základe motu proprio “Ecclesia Dei” sa teraz môže slúžiť ktorýmkoľvek kňazom latinského obradu podľa motu proprio "Summorum Pontificum"z roku 2007.

V tejto sekcii sa zameriam iba na TLO založenú na Misáli z roku 1962, ktorý je používaný väčšinou tradičných kňazov (zahŕňajúc SSPX a FSSP). Po mnohom študovaní som dospel k záveru, že aspekt platnosti Novus Ordo omše je tragicky poškodený. Už ako dieťa som to inštinktívne vnímal zdravým rozumom. Samotné meno tejto omše -- “Novus Ordo”, t.j. “Nový Poriadok” -- by malo každého človeka pravej katolíckej povahy na niečo nekalé upozorniť, naviac dôsledky tejto omše sú tak neuveriteľne smutné, že človeka zraňuje čo i len pomyslieť na to.

“Novus Ordo” či už je slúžená po slovensky, alebo latinsky je násilný rozchod s tradíciou, a je sčasti priamo zodpovedná za veľkú stratu viery katolíkov celého sveta. "Lex credendi legem statuat supplicandi" -- “nech spôsob modlitby vyjadruje našu vieru”, by malo byť vyjadrené aj v liturgii -- ale modlitby v Novus Ordo, ktoré boli navrhnuté tak, aby neprekážali protestantom, vyjadrujú protestantskú vieru nie tým, čo hovoria, ale tým čo nehovoria -- t.j. o obete a o kňazstve. Takýmto spôsobom sme vedení k tomu, aby sme verili ako protestanti. Novus Ordo -- nie tým čím je, ale tým čím nie je -- sa javí ako “Kainová omša” arogantne prinášajúc svoje vlastné dielo Bohu; stará omša je “Ábelovou omšou”, ktorý pokorne Bohu priniesol obetu -- baránka, ktorý bol predobrazom Paschy, ktorá zase potom bola predobrazom Baránka Božieho. Tento Baránok berie na seba hriechy sveta. Jeho obeta za nás je večná.

Odstránenie znakov a symbolov tajomstva, potlačenie poetickosti, rozmazanie hranice medzi inštitucionálnym a všeobecným kňazstvom, hudba počínajúc banálnou až po agresívnu, ignorácia gregoriánskeho chorálu, vytlačenie posvätného jazyka, zaneprázdnenosť tým, že sa na omši stále niečo deje, nedostatok ticha, a vo väčšine prípadov takmer totálna absencia sústredenia na Obetu -- to sú všetko veci, ktoré nás nemajú obťažovať. Zvlášť po preštudovaní účelu omše a vzťahu medzi liturgiou a vierou mi je jasné, že Novus Ordo katolícku vieru buďto ignoruje, alebo ju vyjadruje chorobným spôsobom.

Ďalším problémom Novus Ordo sú preklady textov, ktoré nie sú v súlade ani s dokumentmi Druhého vatikánskeho, ani Tridentského koncilu. Naviac samotné nejasné rubriky sú veľmi častou zneužívané.

Zneužívania, ktorých príčinou nie je len misál z roku 1970, ale hlavne “duch 2VK” -- miništrantky, ktoré ničia kňazské povolania, nepokľaknutie pri Svätom prijímaní, laici, ktorí berú do rúk Najsvätejšiu Sviatosť, laici (obyčajne ženy) vstupujúci do svätyne tak ako to robil Kore (pozri Júd 1,11 a Numeri 16) -- takéto praktiky sa nedajú nijako ospravedlniť. Avšak sú také časté, že sa zdajú byť úplne normálne.

Dokonca aj pri celebrovaní podľa rubrík (a Bohu vďaka za tých zopár kňazov s dobrým úmyslom, ktorý sa o to snažia), je Nová omša protestantizovaná (nie protestantská) “služba” vo svojom jadre so skráteným Kyrie. Dokonca aj s niekoľkými slovami, ktoré zostali z konsekrácie, aby sa zachovala platnosť, tento náznak starovekej omše je ako vyschnutá haluz voči kvitnúcemu stromu. Čo modernisti (nech im je Boh milosrdný) urobili Cirkvi je liturgickým ekvivalentom vybielenia stropu Sixtínskej kaplnky. A to sa stalo s obradmi všetkých sviatostí od krstu po posledné pomazanie.

Každý katolík musí na modlitbách študovať tento problém. A nech každý vie, že keď niekto verí, že Nová omša bola veľmi zlou myšlienkou, rozchodom s Posvätnou tradíciou, nemilou vecou, ktorá vedie k heterodoxii a strate viery, tak to nie je “neposlušnosť” a nerobí nás to “zlými katolíkmi”; robí nás to informovanými, veď máme oči na pozeranie. Hovorenie týchto vecí nahlas nás nerobí odpadlíkmi, či schizmatikmi; robí nás to bojovníkmi za pravú vieru.

Teraz si predstavme dialóg s niektorý z vás, ktorý je nový v oblasti “liturgie” -- a s mnohými, ktorí ste katolíkmi už roky a “Novus Ordo skutočne máte radi”, alebo aspoň Vám Novus Ordo omša nevadí:


V čom je problém?

Problém je v tom, že Pán Ježiš Kristus je skutočne prítomný na omši -- s Telom, Krvou, Dušou a Božstvom -- pod spôsobmi chleba a vína, aby zavŕšil obety Starého zákona ako predpovedal prorok Malachiáš. Tu sa obetuje, aby utíšil Otcov hnev kvôli naším hriechom, a aby nám boli odpustené. Buďto tomu veríte a ste katolíkmi, alebo tomu neveríte a nie ste katolíkmi. Ak tomu veríte a ste katolíkmi, budete chcieť, aby aj ostatní tomu verili. Preto by ste mali chcieť liturgiu, ktorá poukazuje na realitu tohoto tajomstva všetkými možnými spôsobmi, a mali by ste byť mimoriadne znepokojení liturgiou, ktorá je banálna, škaredá, prázdna, nepríjemná a ktorá môže viesť k hetorodoxii (bludárstvu).

Najsvätejšia obeta obeta Svätej omše ja našou najväčšou modlitbou k Pánu Bohu a náš najslávnostnejší prejav uctievania Pána Boha; nemali by sme mu dať to najlepšie, čo máme?


Nemali by sme to preháňať s náboženskými prejavmi!

Preháňal Boh, keď prikázal Izraelitom, aby zobrali bezchybného baránka (nie ovcu a nie s chybou), jednoročného (nie dvojročného), a aby ho zabili na 14 deň toho mesiaca (nie na 15 deň ďalšieho mesiaca) večer (nie poobede)? Preháňal Pán Ježiš, keď dodržiaval starozákonné sviatky, alebo keď žiadal aby bol Dom Jeho Otca svätý? Preháňal, keď povedal svojim učeníkom, aby robili, čo im farizeji povedia, pretože zasadli na Mojžišovi stolicu? Preháňal Júda, keď napomínal tých, ktorí nasledovali príklad Koreho?

Tí, ktorí veria, že “náboženstvo” je nepodstatné, pretože Boh je Milosť a nie Zákon, títo nechápu, že sviatosti sú prostriedkami milosti. Odmietanie náboženských prejavov je preto číry nezmysel, pretože tieto patria k prirodzenosti človeka: pozrite sa okolo seba a náboženské prejavy uvidíte v každej kultúre sveta. Otázka je, “Ktoré náboženské prejavy sú správne? Ktoré náboženské prejavy uctievajú pravého Boha tým správnym spôsobom? Ktoré náboženské prejavy slúžia potrebám ľudskej povahy?”


Takže vravíte, že omša sa nemôže nikdy zmeniť? Nikdy sa nezmenila?

Samozrejme, že istým spôsobom sa omša môže zmeniť. Ale slová premenenia, ňou vyjadrená teológia, katechetické kvality, jej svätý cieľ, jej svätosť, jej krása a jej smerovanie k nadprirodzenu -- tieto veci sa nemôžu bez obáv meniť.

Keď sa v minulosti menila omša, robilo sa to v súlade s tradíciou, svätými cieľmi omše, a úmyslom vyjadriť katolícke učenie. To je kľúčové. To čo sa urobilo po 2VK nebola kozmetická úprava tváre; to bola transplantácia hlavy a pacient sa zobudil takmer ako protestant. Milióny katolíkov, ktorí opustili Cirkev, katastrofálny stav viery, škandály, a kríza katolíckej kultúry sú dôkazom, že Novus Ordo Missae v učení a napĺňaní katolíkov úplne zlyhal.


Ale ja mám rád zvuk gitary na omši a protestantská pesnička 'Svieť, Ježiš svieť' ma napĺňa radosťou!"

Kúpte si CD. Môžete ho počúvať, keď skončí Najsvätejšia Obeta Omše.


A nie je dôležité byť optimistický, šťastný a plný radosti?

Absolútne nie! Áno, máme sa radovať! Ale ak si myslíte, že veselosť je vhodná, keď stojíte pod krížom, tak asi niečo u Vás nebude v poriadku. Ak nerozumiete tomu, čo hovorím, tak potom, priateľu, pri všetkej úcte, nechápete, čo je to omša. Prosím vás zvážte túto možnosť a študujte to. Ozaj si myslíte, že Panna Mária a Svätá Ján stáli pod krížom a spievali niečo ako “Svieť, Ježiš svieť”, alebo tancovali, či od radosti mávali rukami vo vzduchu? Aj keby omša bola iba spomienkou na Poslednú večeru, ako je to u protestantov, aj tak aká je atmosféra židovskej veľkonočnej večere? Vlnia sa v miestnosti a dvíhajú ruky ku povale? Alebo sú smutní, a v pokore a s vďakou prežívajú svoje oslobodenie? A keby dokonca omša bola len spomienkou na Kalváriu, oslavovali by ste obetovanie niekoho rock and rollom a zábavou? Stratili sme zmysel pre majestát, bázeň, vzdávanie vďaky a povinnosť?


Ale On vstal zmŕtvych!

Amen a aleluja! Ale my nie; my sa k tomu musíme dopracovať. A Kristus, Najvyšší Veľkňaz a Dokonalá Obeť, ktorý sa zjavil Svätému Jánovi nebi ako “baránok, ktorý mal byť zabitý,” ktorý vylieva milosti raz a navždy v Obeti Omše, aby sme sa posvätili -- tým by sme sa museli stať, aby sme mali vlastnú “malú Veľkú Noc.” K zmrtvýchvstaniu sa dostaneme cez kríž. Musíme si zapamätať, že nie sme zachránení Kristovým zmŕtvychvstaním, ale jeho krvou vyliatou na kríži, ktorý viedla k Jeho zmŕtvychvstaniu. Jeho vyliata krv nám odpúšťa hriechy a tak nám umožňuje dôjsť k vlastnému zmŕtvychvstaniu.


Kto vlastne ste? Vy máte radi tradičnú omšu, ja mám rád novú. Prečo by malo viac záležať na vašom názore ako na mojom?

Na mojom názore nezáleží viac ako na vašom. Ani na jednom názore nezáleží viac, pretože omša nie je vecou názoru. Omša nie je o mne a o vás; je o uctievaní Všemohúceho Boha a to, ako sa má uctievať nám ukázali apoštoli, cirkevní otcovia a svätí. Nemôžeme sa s omšou pohrávať ako s hračkou, rovnako to nemôžeme robiť ani so Svätým Písmom. To nie je chuť kávy, alebo televízna šou, ktorá sa niekomu páči, alebo nie. To nie je predstavenie, v ktorom záleží na kreativite a pútaní pozornosti divákov. Nie, nebude žiadna party, žiadne disko, žiadna zábava. A nebude ani jedenie, pri ktorom sa všetci stretneme, aby sme sa obdivovali, a uvažovali o tajomstve človeka. Je to záležitosť božskej podstaty -- je to samotná Kristova obeta.

Okrem samotnej Obety je veľmi dôležité to, že omša má jednoznačné ciele, ktoré buďto sú splnené, alebo nie sú: buďto omša živí vieru, alebo ju ničí cez nedbalosť alebo cez nebezpečné zmeny. Že toľko katolíkov je katolíkmi asi tak ako boli katolíkmi Kalvin, či Zwingli je dôkazom toho, že Nová omše živí vieru len veľmi slabo. Nie je veľkým prekvapením, že Jean Guitton, blízky priateľ pápeža Pavla VI. povedal:

úmyslom pápeža Pavla VI. bolo reformovať katolícku liturgiu tak, aby sa čo najviac zhodovala s protestantskou liturgiou… pápež Pavol VI. mal ekumenický úmysel odstrániť, alebo upraviť, alebo oslabiť to, čo bolo veľmi katolícke v tradičnom ponímaní na omši a opakujem, spraviť katolícku omšu podobnú kalvinskej bohoslužbe.


Ale ja nehovorím latinsky! Ako pochopím, čo sa na omši deje?

Úprimne povedané, nie je potrebné, aby ste pochopili podrobnosti omše (aj keď samozrejme sa to odporúča, kvôli veľkému osobnému úžitku); na to aby človek obetoval svoje srdce Pánovi Ježišovi, aby sa modlil, aby pochopil základný cieľ omše, aby kľačal v bázni a pokore pred práve prebiehajúcou obetou, nepotrebuje rozumieť každé jedno latinské slovo.

Pokiaľ ide o pochopenie toho, čo sa na omši deje, uvedomte si, že od zavedenia Bugniniho omše 70% katolíkov vo veku od 18 do 44 rokov neverí v reálnu prítomnosť -- to znamená, že sú to naozajstní heretici. Môžete úprimne povedať, že Novus Ordo omša vedie k väčšiemu pochopeniu toho, čo je to omša?

Ani ja nehovorím po latinsky, a ani väčšina katolíkov v histórii, ktorí navštevovali tradičnú omšu -- vrátane veľkých svätcov. Ale práve na to slúžia misály -- a po čase, človek ľahko rozozná a pochopí tie časti omše, ktoré sa nemenia. Počuli ste veľakrát výraz “hasta la vista”. A určite viete už, čo znamená. Iste viete aj čo znamenajú výrazy ako “merci”, “ora et labora”, či “veni, vidi, vici”. Takisto sa naučíte, ako milióny katolíkov pred vami, čo znamenajú výrazy “Deo Gratias” a “per omnia saecula saeculorum”.

Vezmite si, že milióny moslimov sa dokáže naučiť modliť po arabsky, ajkeď arabčina nie je ich rodná reč. Židia sa po celom svete vedia naučiť modliť v hebrejčine, aj keď táto nie je ich rodným jazykom, dokonca ich mladí chlapci sa učia modliť po hebrejsky už vo veľmi mladom veku. Sám Náš Pán sa modlil po hebrejsky -- aj keď jeho rodným jazykom bola aramejčina, gréčtina zase bola bežným hovorovým jazykom v tejto oblasti, a latinčina bola oficiálnym jazykom (hebrejčina bola mimo židovskej liturgie mŕtvym, alebo vymierajúcim jazykom)! Hinduisti po celom svete sú schopní sa naučiť modlitby v Sanskrte. Sme my kresťania až takí hlúpi, aby sme sa nedokázali naučiť zopár latinských modlitieb?

Okrem toho, a to je veľmi dôležité, nie všetko pochopenie pochádza z počutej reči; pochádza tiež z ticha, modlitby, krásy, znakov a gest, z iných zvukov (chorál a zvončeky), ako ja z toho, čo človek vidí (vitráže, sochy, krásne rúcha) a cíti (kadidlo) a zo svojich skúseností (vznešenosť). Všetky tieto veci nás učia a pôsobia na našu myseľ spôsobom, ako slová nedokážu.

Predstavte si dva manželské páry:

Pár 1:

Nikdy si nehovoria, že sa milujú, ale: on jej nosí kytice ľalií, on sa jej láskyplne dotýka len preto, aby vedela, že sa o ňu zaujíma, on počúva, čo ona hovorí a hlboko sa jej pozerá do očí, keď sa s ňou rozpráva, jeho ohľaduplná ochrana sa prejavuje každým jeho gestom. Ona mu každú sobotu večer pečie jeho obľúbené buchty, aby ich mal nasledujúci deň na raňajky, ona bozkáva jeho ustupujúcu hranicu vlasov a volá ju nádhernou, na konci zoznamu na nákup sa podpisuje srdiečkom, každé ráno mu prinesie do postele kávu a budí ho nežne vrúcnym úsmevom.

Pár 2:

Hovoria si, že sa milujú. Nuž a to je všetko.

Obidve manželstvá sú platné -- zmluva je uzatvorená. Ale ktorý pár vo vás budí dojem, že je to manželstvo? Ktorú dvojicu by ste chceli, aby vaše deti videli ako vzor? Ktorá dvojica je výsmechom manželstva? Ktorá dvojica vás učí, čo je to manželstvo? Ktorá dvojica je schopná zničiť vo vašej mysli koncept manželstva? Ktorý pár vás inšpiruje? A ktorý pár vo vás necháva pocit prázdnoty?

Pár 1 je voči páru 2 to, čo Tradičná omša voči Novus Ordo liturgii -- s výnimkou toho, že tradičná omša má aj svoj jazyk -- oveľa bohatší jazyk, z ktorého nevymizli veci ako obeta, hriech, kajúcnosť, atď. Tým jazykom je latinčina, preto používame misály, alebo sa ju učíme.

Latinčina je zárukou jednoty, ktorú ľudový jazyk nemôže zabezpečiť. Dnes je to tak, že keď slovenský katolík vycestuje do Talianska, Brazílie, či Korey, ľahko sa môže v liturgii stratiť. Ale voľakedy mohol katolík odcestovať kamkoľvek a vždy počul tú istú omšu, ktorú počul doma a jeho misál by mu bol rovnako užitočný, ako doma. Dnes máme farnosti, kde sa striedajú omše raz v jednom jazyku, raz v druhom jazyku, pričom každý si chce vybojovať ten najlepší čas omše, pričom môže dôjsť aj k hádkam a nepriateľstvám. Celá táto rozmanitosť nie je nič iné ako rozvrat! Latinčina nás všetkých zjednocuje -- Čechov, Maďarov, Poliakov, Rakúšanov -- do jedného ľudu klaňajúceho sa Bohu rovnakým spôsobom, spôsobom našich predkov.
Príklad pre tých, ktorí videli Gibsonov film “Umučenie Krista”: ubralo niečo na zážitku to, že celý film bol v aramejčine a latinčine? Alebo to naopak film obohatilo? Priniesol by film rovnaký zážitok, keby Ježiš hovoril anglicky s britským akcentom? Tento film sa premieta po celom svete -- v USA, vo Francúzsku, v Anglicku, v Brazílii -- a každý divák tohoto filmu vidí rovnaký film, rovnakým spôsobom, presne tak ako tradičný katolíci na celom svete sa zúčastňujú rovnakej omšu, rovnakým spôsobom. Jediný rozdiel je v titulkoch, čo je ekvivalentom prekladu latinskej omše v latinsko-slovenskom misáli. Keby tento film režíroval Novus Ordo režisér, Ježiš by hovoril po anglicky s americkým akcentom (to by bolo dabované do jednotlivých jazykov po celom svete) a vložil by slangové, politicky korektné výrazy, aby sa každý (okrem tradičných katolíkov) cítil príjemne. Film by sa netočil v bohatých, jantárových farbách s hlbokými Caravagiovskými tieňmi, ale na rozmontovaných ateliéroch s holými stenami. Nikde by neboli zobrazení žiadni Židia, teda pokiaľ by  sami nepoprosili o Kristovo prepustenie, alebo by boli zobrazení ako skutočná obeť celej tej šou. Nebolo by tam žiadne kruté ukrižovanie, možno nejaká facka po tvári, pribíjanie na kríž by bolo bez krvi a smrť by bola rýchla (samozrejme z politických dôvodov) -- za tým by nasledovalo zmŕtvychvstanie a obrázky ľudí -- niektoré z nich by možno boli lesbické páry -- držiac sa za ruky a spievajúc nechutné piesne o šťastí. A ideálne by bolo, keby sa nikto necítil rozrušený vo svedomí a nechcel sa zmieriť s Bohom za svoje hriechy.

Všetky rubriky v Tradičnej omši smerujú k Posvätnu. Kňaz otočený na východ, smerom k svätostánku nám signalizuje, že uctieva Boha s nami a za nás. V Novus Ordo či už je to v rámci, alebo mimo rubrík, kňaz je otočený k nám, tým je nútený sa predviesť -- a najhoršie na tom je, že je tlačený doslovne do pozície, keď otáča svoj zadok smerom k Bohu v svätostánku. Tak už nie sme zameraní na nadprirodzeno, ale na samotného kňaza, na jeho tvár, náladu, žartovanie, vtipy. Práve toto zameranie na osobnosť kňaza vedie k takému neuveriteľne neúctivému fenoménu, ako sú kňazi voziaci sa pred oltárom na hoverbordoch, kňazi s klaunovským mejkapom, kňazi napodobňujúci Elvisa atď.

Na TLO kňaz po premenení hostie drží prsty stále spojené, aby sa nestratila ani najmenšia omrvinka Božieho tela: naproti tomu mimoriadni rozdávatelia, ktorí sú laici, niekedy aj ženy, rozdávajú Najsvätejšiu sviatosť s nekonsekrovanými rukami. Aký odlišný postoj k hlbokému tajomstvu Eucharistie! Potom sa niet čo čudovať, že všetci katolíci pred 100 rokmi verili v reálnu prítomnosť, kým tí dnešní neveria.

Keby sa v katolíckej cirkvi slúžila iba TLO veci, ktoré vidíte, by sa nikdy nemohli stať:

https://youtu.be/hlmAQpAjCj0
https://youtu.be/kHlX_bQLovk
https://youtu.be/IlLAI9DzJrI


Používanie starého misálu je krokom späť! Musíme ísť dopredu; nemôžeme ísť v čase dozadu a tradicionalisti túžiaci po starej omši, to je iba nostalgia. Treba to prekonať a držať krok s dobou! Isteže Novus Ordo omša je niekedy slúžená nedbanlivo, no v skutočnosti medzi starou a novou omšou nie je ozajstný rozdiel. Čo potrebujeme, je reforma reformy, nie vracať sa dozadu.

Reforma reformy? Prečo chcete mrhať časom opravami hrdzavej MB-éčky, keď v garáži máte naleštený Mercedes v perfektnom stave. A prečo to chcete robiť, keď situácia je vážna. V hre sú duše.
V prvom rade, reforma nebola vôbec žiadnou reformou; to bola deštrukčný, revolučný produkt politicky korektného ekumenizmu -- experiment, ktorý skončil tragickou stratou viery. Prečo to použiť ako podklad pre omšu budúcnosti?

Okrem toho, tí ktorí nevidia reálny rozdiel medzi Novus Ordo omšou a starou omšou sú ako “osobnosť” z detstva Hillaira Belloca, ktorá trvala na tom, že diamant je tá istá vec ako hruda uhlia. Budú tvrdiť, že skrátené Kyrie, kanón, zmenené slová konsekrácie v Novus Ordo atď. sú také isté ako v starej omši, pretože tieto prvky tam sú. Zaujímalo by ma však, či by takto zmýšľajúci ľudia kúpili svojej žene prsteň pokrytý uhlím, keďže aj diamant, aj uhlie sú z uhlíka. Belloc by povedal, že títo ľudia stratili silu spoznať dub, bez toho, aby skúmali každý jeden list. V stručnosti, by povedal, že stratili silu integrácie.

Nakoniec, z praktického hľadiska, aj keby Novus Ordo omša bola hodná záchrany, ako by bolo vlastne možné vykonať “reformu reformy”, keď v Cirkvi je dnes tak veľa liberálnych hierarchov? Vložili by ste “reformu reformy” do rúk kardinála Kaspera? Weaklanda? Mahonyho? Aké “pracovné skupiny” by sa asi vytvorili, čo by bolo predmetom ich dialógov, keby chceli omšou uspokojiť všetky politické prvky Cirkvi. Ako by zvládli biskupi jednotlivých krajín tisícky prekladov do národných jazykov? Koľko ďalších komisii a pracovných skupín by sa muselo dať dokopy, aby zvládli toto všetko, všetky rubriky? Státie? Kľačanie? Kedy? Nebol by v tom zmätok?

Máme omšu, ktorá fungovala 2 milénia, omšu ktorá je produktom Apoštolskej tradície a veľkých Pápežov a Učiteľov akí kedy žili, omšu ktorá dokonalo vyjadruje katolícku teológiu; prečo ju nepoužívať a nebojovať za ňu?


Lenže Latinská veľká omša je taká dlhá!

"Nemohli ste so mnou aspoň hodinu bdieť?"
Áno, tradičná Veľká omša je dlhšia ako Novus Ordo omša, ale takto sa na to nepozerajte; pomyslite, koľko času zaberie sledovanie niekoľkých časti seriálu “Priatelia”.

Pozrite, mikrovlnková McOmša nie je zdravá; potrebujete spomaliť a zjesť niečo výživné. To chce svoj čas…

Utíšte sa. Dýchajte za zvukov zvonov, ktoré vás sem volajú. Kontemplujte. Neviete, prečo vás volajú? Lebo je Pánov deň. Christus resurrexit! -- a znova sa stane na oltári zázrak, to keď chlieb a víno sa stanú Telom, Krvou, Dušou a Božstvom Krista -- Čistá obeta, tak ako bola predpovedaná Malachiášom (Malachiáš 1:10-11). Znel “Otče náš” niekedy krajšie, než v gregoriánskom chorále? Tak, ako ho počúvali Svätí Augustín a Tomáš, Katarína a Jana? Naši bratia a sestry v obeti, ktorú môžeme zažiť aj dnes? Modlite sa, aby znova prišiel Pán. Obetujte mu svoj život -- vaše radosti, vaše starosti, vaše utrpenie. Dajte mu seba, tak ako On dal seba Vám na Kalvárii a dáva Vám seba teraz v Eucharistii. Pozrite sa na kríž nad oltárom a pozrite sa na Baránka, ktorý sa zjavuje “ako by bol zabitý”. On dáva svoj život za Vás teraz i na veky vekov. Keď ho prijímate, kľaknite si a povedzte mi, či to nie je v poriadku. Vychutnajte si sladkosť kadidla, ktoré posväcuje toto sväté miesto. Viete, kde sa nachádzate v čase? Teraz, keď sedíte v lavici a modlíte sa tak, ako vaši predkovia po dve tisíc rokov a Svätí, ktorí sa tak modlia v nebi so svojimi anjelmi? Alebo ste aj v čase a zároveň sa dotýkate večnosti?

Záver: hoci “emocionálne úlety” a “príjemné pocity” nie sú cieľom Obety omše, čím viac do omše vložíte, a čím viac ju pochopíte, jej posvätný cieľ, jej históriu, a hlavne, čím viac sa ju budete modliť, tým viac si z nej budete môcť emocionálne odniesť. Každý má svoje zlé dni - keď ste chorý, unavený, zmätený, znudený alebo jednoducho nemáte náladu na omšu (čo je OK); no práve vtedy platí, že problém je vo Vás, nie v omši. A takisto platí, že omša nie je o nás, ale o uctievaní, oslavovaní, prosení a uzmierovaní Boha. Ani pre starých Izraelitov to iste nebola zábava celé tisícročia stále zabíjať baránkov a jalovice.

Pre lásku k Nášmu Pánovi, prosím, študujte tento problém. A potom bojujte za Tradičnú omšu, podporujte tradičné rády, ktoré školia pravoverných kňazov a proste biskupa vo Vašej diecéze, aby podporoval Tradičnú omšu. Nezáleží na tom, že Vaša farnosť má iný názor, že kňazi a katechéti riedia katolícke učenie, že váš duchovný otec zneužíva rubriky Novus Ordo, že je povoľný voči hriechu -- nepodporujte takúto farnosť a povedzte Vášmu biskupovi prečo. Cirkev podporujte, lebo je to Vaša povinnosť, ale spôsobom, ktorý jej neubližuje. Dajte Váš desiatok pravoverným, úplne tradičným kňazom, farnostiam, rádom a misiám.


http://fisheaters.com/TLMintroduction.html preložil a video pripravil V. Skoupil