Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

28. 1. 2018

Pohľad kňaza na Tradičnú Latinskú a na Novú omšu

F. Carota
video k textu

Neustále počúvam od ľudí, že nechodia na Latinskú omšu, lebo nerozumejú latinčine. (Niektorí si dokonca myslia, že aj homília je po latinsky.) Preto, prosím, odložme, na teraz argument jazyka na bok; prejdime k modlitbám a jednotlivým úkonom, ktorú sú súčasťou rubrík dvoch omší. Pozrime sa tiež na to, kto je stredobodom týchto omší a na spôsob ako sa na nich ľudia podieľajú, ako sa obliekajú a prijímajú Boha v Najsvätejšej sviatosti.

Ako kňaz by som chcel objasniť, aké sú rozdiely medzi uctievaním Pána Ježiša na týchto dvoch omšiach. Bude to môj osobný pohľad kňaza, ktorý roky celebroval Novú omšu v Anglicku a Španielsku a posledných 7 rokov slúžil starobylú Obetu Najsvätejšej omše.

Väčšina katolíkov posudzuje tieto dve omše zo svojho subjektívneho pohľadu. To však nie sú kňazi. Oni nikdy neslúžili takéto dve omše a nemajú ani poňatia o tom, aké to je pre kňaza, ktorý má skúsenosť aj s jednou, aj s druhou omšou.

Keď sa ako kňaz pozriem na oltár, rozdiel medzi starobylou omšou a Novou omšou je ako rozdiel medzi dňom a nocou. Arcibiskup Sample, z Portlandu v Oregone na konferencii Sacra Liturgia v Ríme odôvodnene vyjadril, že chce aby všetci jeho kňazi sa naučili a slúžili Tradičnú latinskú omšu a to preto, aby pochopili svoju rolu kňaza. Povedal, že slúženie Tradičnej latinskej omše ho úplne zmenilo a teraz konečne chápe obetný aspekt kňazstva.

Viem, že pre priemerného katolíka, ktorý ma malú, resp. žiadnu skúsenosť s Tradičnou omšou, je Nová omša akurát. Pretože pozná iba takúto omšu, cíti sa na nej pohodlne, a “ako doma”. Nová omša jedinou omšou, ku ktorej majú všetci katolíci, na celom svete bezproblémový prístup. Je to jediné, čo poznajú a čo dokážu posudzovať.

Konzervatívnejší, nie tradiční katolíci sa neustále sťažujú na závažné liturgické zneužitia kňazmi, ktorí nedodržujú základné rubriky Nového Rímskeho misálu. Ako napríklad zmena konsekračných slov celebranta, vynechanie Kréda na nedeľnej omši, nepokľaknutie  na príslušnom mieste, podávanie prijímania každému, vrátane nekatolíkov, ktorí prídu na pohreb alebo svadbu, a všetky ostatné veľké zneužitia pri Novej omši.

Avšak väčšina katolíkov je v podstate s Novou omšou spokojná. Možno niektorí konzervatívni katolíci by preferovali Novú omšu po latinsky alebo “ad orientem”.

Tu je zoznam zistení, ku ktorým som dospel pri slúžení Tradičnej latinskej a pri Novej omši.


Tradičná omša je zameraná na:


· uctievanie Boha,
· zotrvávanie na Kalvárii pri reálnej nekrvavej obete Pána Ježiša na kríži,
· kňazovo prosenie Pána Ježiša, aby sa u Svojho Otca prihovoril za odpustenie našich hriechov,
· pokorné modlenie, aby sme pri tejto Obete získali spásu a milosti,

Pri Tradičnej latinskej omši je samozrejmé, že:
· Boh Otec koná skrze Jeho Syna Ježiša,
· Pán Ježiš koná skrze kňaza, in Persona Christi,
· v Latinskej omši je hierarchia, biskup, kňaz, nižšie stupne svätenia, miništranti, laici, ako v Božom kráľovstve a v Katolíckej cirkvi.
· Kňaz má špeciálnu rolu pri modlitbe k Pánu Bohu.
· Kňaz sa modlí posvätnú časť kánonu a konsekračné slová tajomne a potichu.
· Ľudia sprevádzajú Pannu Máriu a svätého apoštola Jána kontempláciou pri kríži, zatiaľ čo Pán Ježiš obetuje svojmu Otcovi svoj život za našu spásu.
· Pri Obetovaní Pána Ježiša na kríži ľudia sú asistentmi.
· Ľudia pokorne a pasívne prijímajú Božiu milosť pri vnútornej modlitbe.
· Ľudia pokorne prijímajú Pána Ježiša na kolenách a na jazyk.
· Ľudia sa modlia a prijímajú ovocie Božích tajomstiev Svätej omše v tichosti.
· Zbor sa nachádza na chóre a sprevádza ľudí pri posvätných piesňach.
· Zbor spieva anonymne na slávu Boha a nie na predvádzanie sa pred obecenstvom.
· Zbor spieva bez hudobných nástrojov, alebo sprevádzaný organom.
· Na pozdvihnutie duší k Bohu sa spieva gregoriánsky chorál


Úcta, klaňanie a ochrana daná Pánovi Ježišovi v Najsvätejšej Sviatosti.
· Existuje len jeden spôsob obetovania Tradičnej omše a rubriky sa musia dodržiavať.
· Kňaz vykonáva mnoho pokľaknutí, úklonov a požehnaní.
· Nikto, okrem kňaza sa nesmie dotknúť Svätého kalicha alebo patény, pretože sú posvätené k uchovávaniu Božieho Tela a Krvi.
· Potom, ako kňaz vysloví konsekračné slová, má palec a ukazovák stále spojený, aby v prípade, že mu ostane na prstoch nejaká omrvinka Božieho tela, táto nemohla pri rozpojení palca a ukazováka spadnúť na oltár, alebo na zem.
· Najsvätejšiu krv Pána Ježiša pije kňaz iba z jednej strany kalicha, aby pri neskoršom čistení kalicha bola istota, že ho očistil tam, kde tiekla Božia krv.
· Pri prijímaní Kristovho Tela, kňaz si dáva pod bradu paténu, aby náhodou nejaké omrvinky nespadli na oltár.
· Paténou sa kňaz snaží pozbierať omrvinky Božieho Tela, ktoré mohli spadnúť na korporál. Dá ich do kalicha, aby ich mohol skonzumovať spolu Kristovou krvou.
· Vždy, keď po konsekrácii kňaz odkryje kalich, dá na kalich svoje prsty, aby sa nevyvrátil a nevyliala sa Predrahá Krv Ježišova.
· Telo Kristovo je podávané iba s asistenciou miništranta, ktorý drží pod bradou prijímajúceho paténu, aby žiadne omrvinky Božieho Tela nespadli na zem.
· Okrem kňaza sa nikto iný nesmie dotknúť Pána Boha v Najsvätejšej Sviatosti.
· Každý je povinný prijímať Pána Ježiša na kolenách a do úst.
· Po svätom prijímaní, kňaz čistí kalich dvakrát, raz s vínom a druhýkrát s vínom a vodou, aby si bol istý, že každá kvapka Ježišovej Predrahej Krvi bola vyčistená.
· Palec a ukazovák si kňaz očisťuje s vodou a vínom do kalicha, aby každá prípadná omrvinka hostie bola potom ním skonzumovaná.
· Po svätom prijímaní ľudia adorujú na kolenách a vzdávajú vďaky.
· V kostole sa ľudia modlia a nerozprávajú.
· Ženy si dávajú na hlavu šatku.
· Na nedeľnú omšu ľudia prichádzajú v najkrajších šatách, ktoré sú slušne a pritom skromné.


Nová omša je zameraná na Boha, ale zároveň vo veľkom rozsahu aj na ľudí.
· Celebrant už nie je zameraný na to, aby vystupoval in Persona Christi, ale aby reprezentoval a predsedal zhromaždenému ľudu.
· Celebrant je obrátený smerom k ľuďom, nie k Bohu.
· V skutočnosti je celebrant centrom “predstavenia”. Často rozpráva vtipy.
· Veľmi málo slov na Novej omši sa týka obetného aspektu omše.
· Nová omša je oveľa viac zameraná na to, aby vyjadrila, že ide o “Spomienku na Poslednú večeru”.
· Už neexistuje oltár, aby kňaz prinášal obetu, ale len drevený stôl.
· Predsedajúci sa vždy modlí nahlas tak, aby ho ľudia mohli počuť.
· Dôležité je, aby ľudia boli veľmi aktívny, aby stále odpovedali, aby sa objímali, stávali, sadali, kľakali, spievali a chodili v procesii na prijímanie.
· Do Novej omše je zapojených veľa ľudí, ako lektori a mimoriadni rozdávatelia svätého prijímania.
· Do presbytéria a okolo neho už môže hocikto chodiť, ako napríklad rockové kapely alebo členovia zboru.
· Na omši je povolený akýkoľvek druh hudby a spevu.
· Zbor a hudobníci vystupujú pre ľudí, a sú k ním otočení tvárou.
· Hrá sa a spieva za účelom, aby sa ľudia cítili šťastne, dobre, srdečne a či vzrušene.
· Pri gratuláciach, alebo počas piesni sú ľudia povzbudzovaní k tlieskaniu.
· Deti a ďalší ľudia sú často pozývaní, aby sa postavili okolo oltára a modlili s predsadajúcim.
· Každému sa to páči, pretože strebodom sú milé deti a ľudia.
· Celebrant sedí na predsedníckom kresle otočený k ľuďom, nie k Bohu.
· Všetko je veľmi vonkajšie a nie kontemplatívne.
· Málo ticha.
· Málo adorácie na kolenách pred Pánom Bohom.
· Nový Rímsky Misál má veľmi veľa pastoračných možností ako sláviť omšu.
· Veľa žien prichádza na omšu v sexy oblečení, s hlbokými výstrihmi, v obtiahnutých nohaviciach alebo v šortkách.
· Muži prichádzajú v šortkách.
· Lektori a mimoriadni rozdávatelia niekedy prichádzajú k oltáru v sexi, alebo v nevhodnom oblečení.
· Pred alebo po omši ľudia a kňaz sa hlasno rozprávajú v kostole.

Na Novej omši
· Väčšina ľudí ide na sväté prijímanie.
· Prijímajú po stojačky.
· Prijímajú Pána Ježiša na ruku.
· Každý stojí, kým ostatní idú v procesii na sväté prijímanie.
· Po svätom prijímaní je veľmi krátky čas na meditáciu a vzdávanie vďaky Bohu za to, že prišiel do duší ľudí.
· Ľudia zvyčajne sedia a nekľačia po svätom prijímaní.
· Na zvýraznenie toho, že sme jedno telo, sa používa veľká hostia, ktorá keď sa rozlomí, jej veľké čiastočky popadajú po celom korporále, po oltári a po zemi. Toto sa mi stalo.
· Málokedy sa používa paténa na zachytenie padajúcich čiastočiek Božieho tela.
· Dlážka v katolíckom kostole je plná čiastočiek Božieho Tela, ktoré spadli na zem z rúk ľudí prijímajúcich na ruku. Potom po nich chodia všetci ľudia.
· Každý si berie od rozdávateľa kalich, aby prijímal Božiu Krv.
· Veľakrát je Predrahá Krv Kristova vyliata na ľudí, alebo na zem.
· Iba kňazi čistia posvätné nádoby na omši, ale často je to prenechané na niekoho iného.
· Čistenie kalicha sa robí iba s vodou.
· Pre kňaza je nemožné očistiť hornú časť kalicha, keď všetci ľudia prijímali Predrahú Krv Krista Pána a pritom ním rotovali.


Záverečná otázka znie: Naozaj veríme, Boh - Ježiš je v Najsvätejšej Oltárnej Sviatosti? Ak áno, Boh si zaslúži klaňanie, úctu a ochranu.
Ako kňaz, ktorý slúži Novú omšu, aj Latinskú omšu, môžem povedať, že rubriky Latinskej omše oveľa viac chránia Telo a Krv Pána Ježiša pred znesvätením akýmkoľvek spôsobom. Tradičná omša má jednoznačný, silný, obetný aspekt ako u Omše, tak aj u kňaza. Nemá protestantský dôraz na Poslednú večeru a na “jej vykonávanie na Moju pamiatku”, ako to presadzoval Luther. Rovnako obsahuje modlitby a gestá, ktoré uľahčujú klaňanie sa, ktoré si Pán Ježiš zaslúži od nás, jeho stvorení. A kvôli tomuto. Tradičná latinská omša sa Pánu Bohu páči oveľa viac ako Nová Omša.


z
http://www.traditionalcatholicpriest.com/2015/01/29/priests-view-latin-mass-vs-new-mass/
preložil a video pripravil V. Skoupil